Charakter matky

Sám autor o diele Matka povedal, že „musela prísť myšlienka na matku, ktorá ide svojou cestou, v srdci s najväčšou bolesťou a silou, ktorou vykoná tú najväčšiu obeť“./2 Nepôjde teda o matku so zvyčajnými starosťami, ale o nejaký jej výnimočný problém.

             Hneď na začiatku deja sa matka zmieňuje susede o svojich víziách. Ako im spočiatku neverila až kým sa nesplnili. Len tak si uvedomila, akú moc jej dal boh. Je to strašné, Mara. Je to strašné, keď sa trasieš, lebo cítiš, že zasa sa blíži chvíľa, keď niečo uvidíš. A vieš, že to nemôže byť nič dobrého. A nesmieš sa proti tomu postaviť. Neprekazíš, čo chce boh. Ľudia rozprávajú o mne, že som s čertom spriahnutá. A ja mám iba svoj kríž.“/3 Je teda zo začiatku zmierená s bohom, aj keď vie, že jej predtuchy neveštia nič dobré, nesmie sa proti nemu postaviť. Starosť o každodenné problémy naznačuje len okrajovo, keď Janovi vyvracia jeho mylnú predstavu o tom, že ona sa o svojich synov nebojí.
Jano: Im tiež ani na rozum nepríde, aby sa o mňa báli.
Matka: Čo ty vieš! Matky sú všetky rovnaké.
Jano: Hm! I oni mávajú strach o mňa?
Matka: My ho len dusíme v sebe…
Jano: No veru, to by si nebol pomyslel, že aj oni sa trápia pre mňa. Veď ja robím, na mňa môže
                        prísť nešťastie. Im sa nič nestane, keď nás tam dolu zavalí.
Matka : Stratila by som syna.
Jano: Ale žili by ďalej.
Matka : Žila by. I vtedy, keby som aj teba, aj Paľa stratila. Ani strom, ktorému vyschýnajú posledné konáre. Plodov nemá a rodiť viac nebude.“/4  
Svedčí to teda o jej nezištnej a úprimnej láske ku obom synom. Keby ich nemala, pomaly by chradla a už by ju na svete nič netešilo.

             Viackrát sa dostáva do konfliktu s Janom, neustupuje mu, ale ani sa nesnaží prejsť do ostrej hádky. Skôr ju mrzí, že Jano je taký tvrdý, lebo vie, že „v Janovi ožil on (otec). Mocný, iba smrť ho vedela premôcť.“/5 O to viac sa preto musí snažiť udržať Paľa poslušného a nedovoliť mu vzoprieť sa Janovi.

             Aj keď by sme mohli nadobudnúť pocit, že matka jednému zo synov nadŕža, nie je to pravda. Svedčí o tom fakt, keď sa Paľo chce pobrať inde, lebo brat ho nepekne prijal.
Matka : Stojte! Ak sa tu viete hrýzť ako psi a nič vám nie je sväté, ani vaša mať, ani to, že ste si bratia, ja tiež nebudem lepšia. V tomto dome ani jeden z vás nie je pánom. Tu som pánom ja! A ak odtiaľto Paľo odíde, pôjdeš zajtra ráno i ty za ním.
Jano : Na to nemajú právo.
Matka : Mám! Moje je právo, dokiaľ žijem. A dám povyhadzovať všetky tvoje haraburdy na ulicu, Keď si ich sám nezoberieš. Ak nebudem mať oboch synov, nechcem ani jedného.“/6 Dokáže ísť pevne za svojím hlavným cieľom, uzmieriť si synov akýmkoľvek spôsobom. No od chvíle, čo sa naplnila vízia, ako Paľo dáva Janovi nôž , darček prinesený z Ameriky, si uvedomuje, že to vôbec nebude jednoduché. Vie, že sa bude musieť vzoprieť okoliu, na ktoré vlastne nikdy nebrala veľmi ohľad, len aby zabránila katastrofe.

            
Je všímavou materou, ktorá trpí, keď jej deti trpia. Vidí Paľov veľký žiaľ, snaží sa presvedčiť Jana podobrotky, aby sa k bratovi inak správal. „Tak by ťa chcela vystríhať, keď vidím, ako zaobchodíš s Paľom. Že nemáš pre neho dobrého slova, že posledný pobehaj, s ktorým si sadneš v krčme, je ti milší ako on… Keby ti brat mohol byť aspoň kamarátom… Lepšieho by si nenašiel.“/7 Vyslovuje nahlas svoje tajné prianie, ale v nasledujúcej sekunde musí konštatovať, že Jano iný nebude. „Len blázon by mohol uveriť, že ty sa raz zmeníš.“/8

             Ďalšia matkina vízia, v ktorej vidí, ako sa Jano vrhá s nožom na Paľa, znamená zmenu v doterajšom hodnotení vízií. Kým na začiatku prvého dejstva sa s jej vidinami spája presvedčenie, že sa nesmie proti nim postaviť, teraz vraví susede: „Raz sa musí povedať aj jemu: Nemôže byť tak, ako ty chceš!“/9 Aj keď sa hneď v nasledujúcom okamihu jej postoj znovu mení, „A vinná som bola ja…Ja som zhrešila, ja. Nemala som dosť viery. Necítila som, že on ma vystríha.“, môžeme jej uistenie, že „sama, sama musím ratovať syna…“/10 a nasledovné konanie predsa len pokladať za postavenie sa proti božej vôli. Tento okamih naznačuje matkinu premenu, ktorú sledujeme v jej ďalšom počínaní. Jediné východisko vidí v Paľovom odchode z dediny, lebo iba tak sa vyhne stretnutiu s Janom.  Robí všetko preto, aby Paľa dostala preč, dokonca prijíma jeho hnev a urážky: „Nepýtam sa ťa, či s kliatbami budeš spomínať moje meno. Preklínaj i teraz, udri do tváre. Zbi ma, aby zo mňa krv tiekla. Nemysli na to, že som tvoja mať, len na to, že niet človeka, ktorého by si tak nenávidel ako mňa. Ja viem, že by som si to zaslúžila. Ja som ťa  urobila nešťastným. Pre mňa si stratil všetko! Som prekliata matka, lebo nemôžem vziať na seba kríž svojho syna.“/11 Tu jasne vidieť matkino utrpenie, ako ťažko jej je syna vyhnať, no zatiaľ nedokáže nájsť iné riešenie. Možno trpí viac ako Paľo, lebo on nerozumie, prečo to matka robí. Zmieta sa v ukrutnom vnútornom boji, ktorý vrcholí tým, že sa postaví na stranu staršieho syna, a mladšieho s lámajúcim sa  srdcom vo vnútri, ale s kamenným výrazom na tvári, vyhodí z domu.

             Lenže toto je len dočasné riešenie, čo si ona veľmi dobre uvedomuje. Raz sa predsa len bratia stretnú, pretože Paľo neodišiel z dediny, len ku Kate na gazdovstvo pomáhať, a to Jana ešte viac dráždi. „Naši mládenci! Čo vyhnali toho niktoša, gánia na mňa. Lenže ja viem, odkiaľ vietor fúka a kto ich nahuckal. Raz len príde čas, že sa mi dostane do rúk a že mu za všetko zaplatím“/12        Keď jej Jano prezradí svoj úmysel opiť susedinho Martina, hneď ju volá a chce zabrániť, aby ho s Janom pustila. Je veľmi chápavá a nechce dovoliť, aby zlo, ktoré Jana ovláda, zvíťazilo. Lenže suseda už dávno zmenila svoj postoj k matke, pretože nepochopila matkino správanie.
Suseda: A preto si ma volala? Pre také pletky?
Matka : Hneváš sa?
Suseda : Čo ti povedať? Nikdy by nebola vošla do tvojho domu, ak ma nezavoláš.
Matka : Tak ma nenávidíš? Čo zlé som ti vykonala?
Suseda : Dobre vieš, čo si porobila. Mala by si počuť, čo hovoria ľudia o tebe.
Matka : Dávno som si už zvykla, že ma ľudia iba po zlom spomínajú a že sa mi vyhýbajú. A vtedy som vedela, čo robím. Nemohla som inakšie.
Suseda : Nemohla? Plakávala si za Paľom… a keď sa vrátil vzala si mu majetok…. Ukázala si svetu, aká si matka, a za to ťa každý odsúdi.
Matka : Súdiť ma chcete? V živote stál pri mne iba boh. On mi pomohol vychovať mojich synov. Všetci, ktorí majú dnes plné ústa rečí, čušali vtedy, keď som sa s nimi trápila… Len boh sa ma môže spýtať, čo som robila so svojimi synmi, a súdiť ma za to, aká som bola matka.
Suseda : A on ťa odsúdi.
Matka : On vie, že som si nemohla vytrhnúť srdce a dať na jeho miesto kameň…“/13 Nakoniec sa so susedou uzmieruje, pretože suseda porozumie matkinmu úmyslu, lebo si uvedomí, že obe chcú len zachrániť svojich synov.

             Práve vtedy sa k nej chystá Paľo s Katou oznámiť blížiaci sa sobáš. V tomto momente už matka tuší, že sa splní jej najvrúcnejšia prosba, a preto nevyháňa Paľa z domu. Obaja sa tešia, že sú spolu, pretože Paľovi sa dobre vodí a pochopil, že matka mu nikdy zle nechcela.
Matka : Keď som ťa v ten večer vyhnala, len na to som myslela, že ťa inakšie nezachránim. Či by som vás nevyhnala aj teraz, keby som si tak chcela pomôcť… Nemusíte odísť. Nie je to treba!
Paľo : Mamka, to Jano…
Matka : Nepýtaj sa, syn môj. Raz všetko pochopíš.
Paľo :  Nepýtať sa? Ako? Niečo sa muselo stať…
Matka : Našla som inú cestu.“/14 To značí, že jej premena sa dovŕšila. Jej posledný čin, keď zhasne svetlo, oklame Jana a vrhne sa mu pod nôž, je zakončením aktu vzbury, ale zároveň i sebaobetovaním a očistou.

            
V globále teda môžeme povedať, že matkina obava o životy synov sa zamerala na nie celkom bežný problém. Berie na vedomie, že Jano je bitkár, že si rád vypije, že nemá priateľov, no ani tento fakt nie je nijakou podstatnou príčinou jej trápenia rovnako ako ani fakt, že mladší syn sa zo žiaľu stáva alkoholikom. Všetko matkino úsilie sa sústreďuje len na to, aby zabránila bratovražde medzi svojimi synmi.

            
Prekoná všetky možné prekážky, dokonca sa vzbúri proti bohu. No „hlavný cieľ jej konania sa nepriečil božej vôli, v rozpore s ňou bol len prostriedok. Matka zostala až do konca so svojím bohom, aj keď mu raz odoprela poslušnosť.“/15

             Podľa kritika „sa prejavuje matkina nadradenosť nad ostatnými osobami hlavne tým, že jej pôsobenie mimoriadne vplýva na konanie jej obidvoch synov aj po jej smrti. Vyplýva to aj z vlastných Barčových slov, podľa ktorých „tam, kde s podávajú bratia ruku, tam, kde sa splnilo to, čo si matka najvrúcnejšie žiadala, tam triumfuje ona, jej sila a vôľa, tam stojí živá a ešte mocnejšia ako v živote…“/16