Záver

Ako sme už spomenuli, autor zaznamenal týmto dielom významný divadelný aj čitateľský úspech. A môžeme povedať, že právom. Zobrazil matku s jej neobyčajnou láskou. Inšpiroval sa vo svojom vlastnom živote, v ktorom si nesmierne uvedomoval dôležitosť a výnimočnosť materinskej lásky. Len ona bude svoje dieťa milovať, „ i keby bol biedny, otrhaný, keby ho každý odkopol, keby bol vredovitý ako Lazár a ľuďom hnusilo sa vidieť ho. Musí myslieť aj na to, čo príde. Život by som dala, keby ho mohla vidieť šťastného. Pekelné muky by vedela pretrpieť.“/37

            Nikdy nebudeme môcť s istotou povedať, čo autor svojou prácou mienil, no je viac ako pravdepodobné, že okrem zobrazenia svojho osobného pocitu, chcel otvoriť oči mnohým ľuďom s charakterom podobným Janovmu. Chcel možno varovať, nech nenechávame veci zájsť až do krajnosti, nech nejdeme vždy tvrdohlavo za tým, čo pokladáme za jedinú pravdu. Mali by sme mať dobre pripravený sluch počúvať rady svojich matiek, ktoré nás milujú natoľko, že by nám určite nikdy nechceli zle.

            A možno chcel taktiež vystríhať ľudí podobných Paľovi, aby sa silou mocou pre nejakú, možno aj zanedbateľnú krivdu, nehnali do konfliktu. Tiež by sa mohlo stať, že by viacerí trpeli celkom zbytočne a náprava toho celého by mohla vyjsť veľmi draho.

            Autorovo využitie hlavných prvkov expresionizmu výrazne prispelo k dosiahnutiu vytýčeného cieľa, čo sa môže pokladať jedine za plus. Hra Matka sa teda bezpochyby môže zaradiť medzi významné dramatické dielo slovenskej literatúry.